Francúzska politika

Prezident republiky je volený na 5-ročné volebné obdobie v priamych a všeobecných voľbách. Prezident vymenúva premiéra a na jeho odporúčanie aj jednotlivých členov vlády. Predsedá Výboru ministrov, vyhlasuje zákony parlamentu a je hlavným veliteľom ozbrojených síl. Má právo rozpustiť Národné zhromaždenie a v prípade krajného stavu vykonávať určité nadštandardné právomoci.

Doterajší prezidenti
1848 - 1852: Bonaparte
1871 - 1873: Thiers
1873 - 1879: Mac-Mahon
1879 - 1887: Grévy
1887 - 1894: Carnot
1894 - 1895: Casimir-Périer
1895 - 1899: Faure
1899 - 1906: Loubet
1906 - 1913: Fallieres
1913 - 1920: Poincaré
1920 - 1920: Deschanel
1920 - 1924: Millerand
1924 - 1931: Doumergue
1931 - 1932: Doumer
1932 - 1940: Lebrun
1947 - 1953: Auriol
1953 - 1959: Coty
1959 - 1969: de Gaulle
1969 - 1974: Pompidou
1974 - 1981: Giscard d ´Estaing
1981 - 1995: Mitterrand
1995 - Chirac

Premiér a vláda pod jeho vedením stanovujú program, ktorý následne vykonáva. Za svoju politiku sa zodpovedajú parlamentu. Predseda vlády koordinuje jej činnosť a zabezpečuje implementáciu legislatívy. Súčasným francúzskym premiérom je Lionel Jospin, ktorý bol vymenovaný 2. júna 1997. 

Parlament sa skladá z dvoch komôr, 557-členného Národného zhromaždenia, ktorého poslanci sú volení v priamych všeobecných voľbách na päťročné obdobie a 321-členného Senátu, ktorý je volený na 9 rokov v nepriamom všeobecnom hlasovaní, pričom 1/3 senátorov sa obmieňa každé 3 roky. Na zabezpečenie kontroly vlády, parlament vyberá a schvaľuje legislatívu. V prípade nezhody, vynesie podľa zákona konečné rozhodnutie parlament.

Súdny systém, "Strážca individuálnej slobody", je postavený na základe fundamentálneho rozdielu medzi riadnymi súdmi konajúcimi v sporoch medzi jednotlivcami alebo inštitúciami a administratívnymi súdmi s jurisdikciou, ktoré konajú vo všetkých prípadoch vrátane určitých sporov medzi občanmi a verejnými úradmi. Občianske súdy sa delia na štandardné (miestne súdy) alebo špecializované (okresné súdy, obchodné súdy, sociálne súdy a Conseils des prud´hommes pre spory medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Trestné súdy sa podľa závažnosti prejednávaných deliktov rozdeľujú na policajné súdy (drobné priestupky), trestné súdy (priestupky) a porotné súdy s laickými prísediacimi (zločiny, vážne žalovateľné priestupky). Existuje aj špeciálny súd pre mladistvých, ktorý prejednáva občiansko-právne spory aj trestné prípady. Cour de Cassation je najvyšším súdnym orgánom zodpovedným za posudzovanie práv pri odvolaní sa proti rozsudku súdov nižšej inštancie. Conseil d´État je najvyšším administratívnym súdom a najvyššou inštanciou práva a administratívnych aktov. Vláda s týmto súdom konzultuje legislatívne návrhy zákonov a nariadení.

Národnou hymnou Francúzska je Marseillaise, ktorá bola zložená v roku 1792 v Štrasburgu a pôvodne bola vojnovou hymnou Rýnskej armády. Národnou hymnou sa stala 14. júla 1795. Hlavným mottom Francúzskej republiky je Sloboda, rovnosť, bratstvo.